MSR 08

Vrcholom bežného slovenského agiliťáka sú väčšinou Majstrovstvá Slovenska. Tento rok sa tento pretek líšil od minulých ... MSR boli totiž uzavreté iba pre Slovákov . táto myšlienka sa mi od začiatku nepáčila, v aktuálnej situácii nemá význam ale hold ludia odsuhlasili a tak sme si zabehali len v konkurencii  slovenských pretekárov. Štartové pole nebolo silne obsadené a pretek s honosným názvom Majstrovstvá Slovenska mi pripomínal skôr regionálny pretek.  V pochmúrnej atmosfére takmer bez divákov sa tiahol celý sobotný program, rýchly sled behov spôsobil že pretek sa skončil tesne po obede a ja som domov odchádzala plná zmiešaných pocitov. Ale aby som sa vrátila k našim výkonom, pretek otvárala kat. small a jumping individuals od švajčiara Guistiho. Šmyklavý koberec, časy hodné MSR a malé zaváhania spôsobili 0,18 t.b. za čas, napriek tomu prvé miesto. Po krátkej dobe nasledoval open teams. To čo sa mi nestalo za roky mojej agi kariery prišlo práve na takom preteku akým je MSR ... Spoločne so súputničkou Adelou z teamu sme si spravili zlú obhliadku ... pred štartom na mňa po vzhliadnutí ostatných pretekárov prišiel mráz, žiadna improvizácia nepomohla, osud družstva Malina from Miami bol spečatení ani ja ani Adela sme nedokázali parkúr zabehnúť ... skrátiť si parkúrček o 5 skočiek a zmeniť poradie je predsa len silná káva, navyše ak ide o MSR, neskutočné sa stalo realitou, aj tretí člen teamu Lenka s Rexom sa diskli, situáciu akotak zachránil waldísek, no nepomohol odvrátiť katastrofu, ktorá nám bola asi zásahom vyššej moci súdená ... Malina from Miami skončila na poslednom mieste. Ešte malé vysvetlenie názvu nášho družstva .. Kristína a Adela sú Maliny, počas družnej debaty ma raz napadol zaujímavy názov družstva, inšpiráciou mi bola pieseň Sandera Kleinenberga This is Miami, ktorú mate možnosť počuť v pozadí videa teams. :p Nedeľa bola rýchlo tu, poradie behov bolo opačné. Prvý sa bežal jumping teams, ten sa mi podarilo pohnojiť tak ako už dávno nie ... 2 nezmyselné odmietačky ale pre naše družstvo aspoň priaznivejšia 4tá priečka. No a po krátkom čakaní nasledoval vrchol MSR ... Open jednotlivcov v ktorom sa rozhodlo o Majstroch.  Poviem vám pocit, že bežíte ako posledný z prvého miesta poriadne precvičil moje nervy, čakanie sa mi zdalo neskutočne dlhé ... No dočkali sme sa, Tomík postavil parkúr a bola vyhlásená obhliadka... Čakali sme čakali až prišla tá chvíla, postavili sme sa na štart a Bellones sa rozbehla, beh sme zvládli krásne až až až na kladinu.  Nešťastná kladina , celý rok 2008 ani jedna skočená zóna, osud nám jednoznačne neprial, ked nám doprial tú jednu skočenú zonu práve na MSR  ... Dnes je už bezvýznamné zamýšlať sa nad tým, Bellones chýbal jeden krok a kladinu si skrátila elegantným zoskokom, rozhodca zdvihol ruku a vyhlásením CHYBA sa spustil neskutočný ošial radosti v "tabore" nemenovaného klubu. Poviem vám neprajem vám zažit taký pocit na parkúre, nech to bolo myslené akokolvek ... či to bolo umýselné alebo neumyselné ide o vrchol nešportového správania a človek na parkúre to vníma veľmi zle.  Napriek tomu sme sa nedali rozhodiť a parkúr sme zvládli dobehnúť, výsledný súčet 5,18 t.b. nás odsunul na 2hé miesto a odniesli sme si titul Vicemajster slovenska v agility 2008. Polemické MSR sme mali za sebou, ospravedlnujem sa za nezvyklu kritiku a velmi ma mrzi že musím kritizovat práve pretek akým je MSR ale mala som z toho preteku velmi zlý dojem, atmosférou ani výkonmi na parkuroch nepripomínal pretek hodný názvu Majstrovstvá Slovenska, pevne verím, že sa ludia umúdria a o rok sa MSR stanú opäť takým vrcholom sezony akým by mali byť ... Behy teams   Behy individuals